Ako môže dobré ubytovanie (na Donovaloch) zachrániť víkend

 

S článkami o zážitkoch z leta sa akoby roztrhlo vrece, a preto jedným prispejem.

Ešte na začiatku júla sme sa s partiou chceli vybrať niekam na chatu, osláviť príchod leta a stráviť spolu nejaký ten čas, predtým ako sa každý rozlezie po dovolenkách a záhradkách.

Keďže sme všetci z okolia Banskej Bystrice a najvychytenejšie horské stredisko v blízkosti sú Donovaly, rozhodli sme sa teda stráviť predĺžený víkend tam.  

Problém nastal, keď sme zistili, že nik z nás nemá tetku ani tatka čo by nám dajakú tú chatu prenechal za dobré slovo. Portálov, ktoré ubytovanie na Donovaloch ponúkajú je ako maku, ale kde zohnať narýchlo niečo pekné a lacné? Poriadne sme sa zapotili kým sme niečo vhodné našli, no oplatilo sa!

Úplne lacné to síce nebolo, ale dobré vybavenie chaty sa nakoniec ukázalo oveľa cennejšie, ako ušetrené peniaze vo vačku.

Celý víkend sa niesol v znamení drobných katastrof, ale poďme pekne po poriadku. So všetkým začal náš dlhoročný kamarát Paľo. Každá partia má nejakého smoliara, v tej našej je to Paľo. Pokazilo sa mu auto pár kilometrov pred Donovalmi. Kto už niekedy cestoval z Bystrice na Donovaly vie, že je potrebné zdolať prudko stúpajúcu, niekoľkokilometrovú,  zatáčajúcu cestu. Kvôli nemu museli spomaliť celú dopravu, pretože prechádzajúce autá a kamióny ho mohli zbadať až na poslednú chvíľu. Po niekoľkých hodinách sa mu hladnému a vyčerpanému predsa len podarilo dostaviť na miesto a keďže je veľký jedák už z ďaleka kričal, aby sme už začali chystať guláš. Na to Majka, ďalšia dlhoročná kamarátka a bohužiaľ aj veľký snílek, prudko zbledla a pomaličky vyhabkala, že mäso, ktoré mala na starosti zabudla v zmätku doma! No našťastie sa v každej partii nájde i večne dobre naladený optimista a takým je Kájo. Ten si ťažkú hlavu nerobí z ničoho a hneď sa pustil do natierania chlebov jeho vlastnoručne vyrobenou paštétou. Samozrejme za obeť padla aj dajaká tá fľaška vínka a dobrá nálada vystriedala chmúrne myšlienky. Po hodine si už nik na guláš či pokazené auto ani nespomenul.

Keďže sme všetci nadšencami turistiky a hôr, hneď ráno sme sa vybrali na túru- smer Kozí chrbát. Naplánovali sme si „prechádzku“ na niekoľko hodín- zísť na Mistríky, odtiaľ na Polianku- v oboch prípadoch ide o osady patriace k Donovalom. Po ceste hrdinov SNP si to vydupať až na Kozí chrbát, odtiaľ zísť na Hiadeľské sedlo, kde sme si plánovali spraviť obedňajšiu prestávku (ešteže špekáčiky a klobásky som mala na starosti ja), potom pokračovať na Korytnicu doplniť zásoby vody a späť na chatu poza Maguru. Táto niekoľkohodinová túra sa však zmenila na celodenné teriganie a nadávanie. Hneď vysvetlím prečo. Skúsený Paľo si vzal úplne nové kanady, ktoré ho omínali,  Majka začala mať žalúdočné problémy (samozrejme hneď obvinila Kájovu paštétu) a mne išlo hlavu rozhodiť od včerajšieho vína. Aby toho nebolo málo, zablúdili sme. Kájo je okrem iného i veľký zálesák a preto sa rozhodol pre skratku, ktorú síce nemal vyskúšanú, ale bol si istý, že nás dovedie z Hiadeľského sedla na Korytnicu oveľa rýchlejšie. Turistické mapy však nechal na chate, a my- ubolení sme mu chceli veriť, že sa naozaj dostaneme do cieľa rýchlejšie. Samozrejme, skratka sa ukázala ako poriadna obchádzka terénom, na ktorý by si netrúfli hádam ani kamzíky. Keď sme sa už večer dostali úplne celí zmordovaní opäť na chatu, väčšina z nás mala chuť zbaliť sa a ísť pekne krásne domov. Neboli sme len unavení, ale sme sa celú cestu aj dohadovali kto je tomu celému na vine, až sme napokon úplne stíchli. Kájov optimizmus na seba našťastie nenechal dlho čakať a postupne nás všetkých presvedčil, aby sme ešte jednu noc zostali. Koniec koncov, za chatu sme zaplatili, tak si ju aspoň užime. A myslím že sme aj dobre urobili- krásna terasa s kozubom a s výhľadom na hviezdnaté nebo, pohodlné izby i postele, plne vybavená moderná kuchyňa a samozrejme masážna sprcha, ktorú sme si všetci s chuťou otestovali. Príjemná chata na Donovaloch zaručila napravenie našej pokazenej nálady.

Nedeľné ráno sa pre nás začalo až okolo jednej poobede. Vyspatí, aj keď s boľavými končatinami, sme sa dopracovali len k opaľovaniu sa na terase a doberaniu sa navzájom. Koniec dobrý, všetko dobré- ten, kto vymyslel toto porekadlo vedel, o čom hovorí.